109.52K
Categories: psychologypsychology pedagogypedagogy

Stratégie rozvoja kritického a tvorivého myslenia

1.

Stratégie rozvoja kritického a tvorivého myslenia

2.

Trvalú udržateľnosť v systéme vzdelávania už nepredstavujú vedomosti
a schopnosti, ale rozvíjanie myslenia a spôsobilostí....
Dnes vieme, že vyučovať len vedecké poznatky nestačí, ale súčasťou efektívneho
vyučovania je aj rozvoj spôsobilostí spojených s kritickým myslením ako spôsobilosť
identifikovať kľúčové myšlienky a predpoklady v argumentoch, rozpoznať dôležité
súvislosti, správne interpretovať údaje, spôsobilosť vyvodzovať z dostupných
informácií logické závery, rozlišovať fakty a domnienky, vyhodnocovať spoľahlivosť
dôkazov uvádzaných na podporu tvrdení a dôveryhodnosti autority, spôsobilosť
prehodnocovať vlastné presvedčenie, či efektívne rozhodovanie a riešenie
problémov….

3.

4.

V priebehu ľudskej spoločnosti môžeme sledovať zmienky o kritickom a tvorivom myslení, hoci nie
v takom pomenovaní, ako vnímame dnes. Metódu kritického myslenia môžeme nájsť už pri výučbe
antického mysliteľa a filozofa Sokrata, prostredníctvom dialógu. Kritické myslenie sa v rôznych
názoroch, snahách a obmenách objavuje tiež v dielach Bacona (The Advancement of Learning), či
Descarta (Rules For the Direction of the Mind).
Kritickému mysleniu sa v našich podmienkach venuje niekoľko odborníkov ako Kolláriková (výchova
ku kritickému mysleniu), Hrbáčková (autoregulácia učenia a metakognitívne procesy) Turek (kritické
myslenie a kľúčové kompetencie), Konigová (systémové a kreatívne myslenie), Gavora (práca
s textom a rozvoj kritického myslenia) Zelina (rozvoj tvorivosti), Kosturková (úroveň kritického
myslenia u študentov). Uvedení autori sa vo svojich publikáciách venujú teoretickému, ale aj
experimentálnemu overovaniu, rozvoju kritického, či tvorivého myslenia v prostredí slovenskej
a českej školy.

5.

Kriticky myslieť znamená nepodliehať prvému / všeobecne mienenému dojmu. Ide
o schopnosť vytvoriť si vlastný názor na základe získaných vedomostí, životných
skúseností, ale aj na základe poznatkov a skúseností iných ľudí. Ide o intelektuálne
náročný proces, ktorý aktívne konceptualizuje, analyzuje alebo vyhodnocuje
informácie z pozorovania, či skúseností - ako výsledok konania a vnímania.
Kritické myslenie vyžaduje schopnosť rozpoznať problémy, nájsť spôsobilé
prostriedky na riešenie problémov, zhromaždiť a systematicky usporiadať príslušné
informácie, rozpoznať nepodložené predpoklady a hodnoty, analyzovať a hodnotiť
dôkazy a argumenty, uznať existenciu logických vzťahov medzi návrhmi, vyvodiť
závery.
Kritické myslenie sa používa pri posudzovaní pravdivosti výrokov, pri rozhodovaní
o ich vierohodnosti, pri posudzovaní správnosti a nesprávnosti, pri rozhodovaní
o vlastných názoroch a o podaní týchto názorov iným ľuďom.

6.

Súčasné kurikulárne dokumenty reagujú na stále sa zvyšujúcu potrebu rozvoja
kritického myslenia, dôkazom čoho je aj vymedzenie jedného zo všeobecných
cieľov výchovy a vzdelávania: „rozvíjať kognitívne schopnosti žiakov aktívnym
riešením problémov samostatne aj v skupinách a vytvoriť tak u nich základy pre
tvorivé a kritické myslenie“ (Štátny pedagogický ústav, 2015, s. 4). Za nastolením
tohto cieľa vidíme snahu implementovať rozvoj kritického myslenia do
jednotlivých vyučovacích predmetov

7.

Zaujímavý pohľad do problematiky vniesol autor Klooster (2000) a jeho podrobná
päťbodová definícia kritického myslenia:
Kritické myslenie je nezávislé myslenie.
Získanie informácií nie je cieľom, ale východiskom kritického myslenia.
Kritické myslenie začína otázkami, ktoré je potrebné riešiť.
Kritické myslenie vyžaduje rozumové argumenty.
Kritické myslenie je myslením v spoločnosti.

8.

Ruggiero (2012) prináša komplexnejší pohľad na to, kto je kritický mysliteľ. Kritického mysliteľa
identifikuje ho ako niekoho, kto je:
• úprimný k sebe samému, uvedomuje si svoje limity a nedostatky, nebojí sa priznať, že niečo
nevie, dáva si pozor na vlastné chyby;
• kontroverzné témy a problémy vníma ako vzrušujúce a výzvu;
• usiluje sa o pochopenie, je zvedavý, trpezlivý, ochotný investovať svoj čas na prekonanie zmätku;
• zaujíma sa o nápady iných ľudí, veľa číta a počúva, a to aj v prípade, že z daným názorom
nesúhlasí;
• rozpoznáva to, že extrémne názory sú málokedy správne, takže sa im vyhýba, je férový a pátra po
rovnováhe;
• je zdržanlivý, kontroluje svoje pocity, rozmýšľa predtým, než koná.

9.

Krajčová, Daňková (2001) charakterizujú etapy vývoja kritického myslenia nasledovne:
• reflexívne hodnotenie – prevažuje u detí predškolského veku, ide o globálne, celkové hodnotenie na
základe dojmov;
• kriteriálne hodnotenie - prevažuje u žiakov mladšieho školského veku, v jeho procese ide
o rešpektovanie a vytváranie kritérií hodnotenia;
• zvažovanie váh kritérií – starší školský vek a adolescencia, ide o vytváranie hierarchie jednotlivých
kritériá a voľbu priorít;
• argumentácia – argumentácií by sa malo dieťa učiť v rámci všetkých vyššie uvedených etáp.

10.

Facione (2011) základné spôsobilosti kritického myslenia usporiadal do modelu
zahrňujúceho:
• Interpretáciu
• Analýzu
• Dedukciu
• Hodnotenie
• Vysvetľovanie
• Sebareguláciu
Dimenzia týchto kognitívnych spôsobilostí v spojení s dimenziou osobnostných
dispozícií kriticky mysliaceho žiaka tvorí jadro kritického myslenia v pedagogickej
rovine. Aby učiteľ zaistil možnosti trénovania týchto spôsobilostí v edukačnom
procese, musí voliť vhodné stratégie, metódy a postupy, a to bez ohľadu na
predmetovú špecifikáciu.

11.

Stratégie na rozvoj
sebaregulácie
Stratégie na rozvoj
hodnotenia
Stratégie na rozvoj
systematických
a interpretatívnych
zručností
Stratégie na rozvoj
čitateľských
zručností
Stratégie
argumentácie
Stratégie pre
vyvodzovanie
záverov a riešenie
problémov

12.

Stratégie na rozvoj sebaregulácie
Pojem sebaregulácia alebo autoregulácia Krykorková (2009) charakterizuje ako osobnostnú
charakteristiku jednotlivca, ktorá je príznačná sebavýchovou, kognitívnou svojbytnosťou, autonómiou
a problematikou metakognície.
stratégia E-U-R
pojmové mapovanie
SQ4R, MURDER, PRQST

13.

Stratégie na rozvoj systematických a interpretatívnych zručností
Vybrané stratégie učiteľ využíva na to, aby naučil žiaka pracovať so systémom osvojených
a pochopených informácií a bol schopný kriticky ich skúmať, predpokladať dôsledky, interpretovať
myšlienky.
Medzi tieto stratégie zaraďujú stratégiu V-CH-D, stratégiu PMI, štruktúrovanú a porovnávaciu
tabuľku.

14.

Stratégie argumentácie
Argument je tvrdenie snažiace sa o niečom presvedčiť.
Argumentácia je špecifická forma sociálnej komunikácie, jej cieľom je zdôvodniť správnosť určitého
tvrdenia a presvedčiť účastníkov o jeho správnosti.
Jadro argumentu tvorí isté tvrdenie, ktoré je potrebné obhájiť a zdôvodniť adekvátnymi dôkazmi.
Medzi stratégie argumentácie uvádzajú stratégiu kritického písania, stratégiu kritickej diskusie,
rozhovor, semafor, tenis.

15.

Stratégie pre vyvodzovanie záverov a riešenie problémov
Medzi základné zručnosti každého žiaka patrí zručnosť efektívneho riešenia problémov.
Doušková (2006) charakterizuje problém a problémovú situáciu v škole ako myšlienkovú činnosť
zameranú na dosiahnutie cieľa prekonaním určitej prekážky, konflikt medzi hľadaným, prekážku
teoretického alebo praktického charakteru, na zdolanie ktorej musí žiak uplatniť vlastnú poznávaciu
činnosť.
Medzi tieto stratégie patrí pokus a omyl, algoritmy, heurestický postup DITOR, HOBO metódu, Philips
66, Brainstorming, Brainwriting, Synektiku, COCD box.

16.

Stratégie na rozvoj hodnotenia
Hodnotenie zahŕňa posudzovanie na základe vonkajších a vnútorných kritérií a ich produkciu,
prostredníctvom ktorých sa hodnotenie uskutočňuje. V súvislosti s kritickým myslením by mal byť žiak
schopný hodnotiť výstupy procesov myslenia opierajúc sa o pádne argumenty.
Využitie týchto stratégií sa opiera predovšetkým o prácu s textom, identifikáciu relevantných informácií
v texte, identifikáciu nedôveryhodného textu, párové čítanie, hodnotenie relevantných pojmov
v pojmovej mape a hodnotiace škály.

17.

Stratégie na rozvoj čitateľských zručností
Čitateľská gramotnosť je neodmysliteľnou súčasťou nášho každodenného života.
Medzi tieto stratégie zaraďujeme čitateľské strategické algoritmy, obsahujúce procedúry krok za
krokom, napríklad SQ3R, SQ4R, heuristické strategické čítanie, napríklad PLAN, PROR, čitateľské
stratégie podporujúce aktívne učenie sa, napríklad KWL, generovanie otázok a odpovedí, napríklad
RAP, REAP, kritické čítanie a kritické myslenie.
English     Русский Rules