Poňatie učiva žiakom a detské interpretovanie sveta. Detské naivné teórie prekoncepty

1.

POŇATIE UČIVA ŽIAKOM
A DETSKÉ INTERPRETOVANIE
SVETA
DETSKÉ NAIVNÉ TEÓRIE
PREKONCEPTY

2.

Detské naivné teórie predstavujú obsahové
štruktúry detského poznania sveta a jeho
komponentov.
Detské naivné teórie sa snažia o porozumenie
a vysvetlenie detskej kognitívnej disponovanosti,
s ktorou dieťa pristupuje k zmocňovaniu sa
učiva.

3.

Kľúčovým prvkom rozvoja detského poznania je
interferencia detských poznávacích štruktúr
s obsahmi školskej výučby.
Výskumy prišli k tomu, že detské poznanie sa v škole
nebuduje nanovo v podobe idealizovaných poznatkov,
ale prihliada na komplexnejšie kognitívne štruktúry
a podmienky ich vzniku.

4.

Tematickú situovanosť kategórie
detské prekoncepcie
výskumom prekonceptov sa zaoberá:
epistemológia
psychodidaktika

5.

Problém terminologického
vymedzenia a prístupu k jeho
riešeniu
V našich podmienkach sa problémom zaoberali
napr. Gavora (1992), Mareš (1992) a iní, pričom sa
objavujú rôzne pojmy v závislosti od nazerania na
problém, napr. detské naivné teórie, žiakovo
poňatie učiva, detské koncepcie, prekoncepty,
alternatívne rámce, detská veda, chybné
koncepcie, miskoncepcie a pod.

6.

Prekoncepty predstavujú pre pedagogiku význam
v tom, že pomáhajú pochopiť rovinu detského
poznania, ktorá predstavuje pre deti prizmu ich
nazerania na svet, ktorou tento svet čítajú
a vysvetľujú si ho pre seba.

7.

Vznik detských prekonceptov sa pokúšali vysvetliť
viaceré teórie (napr. prostredníctvom skúsenosti
z procesu kognície, prostredníctvom úlohy jazyka
v tvorbe poznania, prostredníctvom vzťahu kultúrnych
reprezentácií k interpretácii individuálnej skúsenosti).
Z didaktického aspektu je najvýznamnejšia teória
sémiológie (autor Peirce)- ktorá používa pojem
abdukcia. Abdukcia je postup, pri ktorom sa na
vysvetlenie prípadu hľadá hypotetické pravidlo, aby sa
daný prípad vysvetlil ako uplatnenie pravidla. (pravidlo
tvorí dôležité, nie však nemeniteľné východisko pri
formovaní novej ucelenej kognitívnej štruktúry.)
Abdukcia vstupuje nielen do každodenného usudzovania
človeka, ale je aj mechanizmom, na základe ktorého sa
generujú obsahy vedeckého poznania.

8.

Základným zdrojom vzniku prekonceptov je
prirodzená ľudská kognitívna aktivita, ktorá sa
vyznačuje tendenciou pripisovať dianiu okolo seba
významy a robiť si tak svet pre seba zmysluplným
a zdôvodneným.

9.

Detské naivné teórie predstavujú vlastne detskú
interpretáciu javov, s ktorými sa dieťa stretáva.
Tieto interpretácie majú 3 základné zložky:
Zložka poznávacia- kognitívna- porozumenie javu
Zložka afektívna- vzťah k javu (jeho prežívanie
a hodnotenie)
Zložka konatívna – čo môžem s tým urobiť (čo robia
ostatné deti, čo s tým robia dospelí).

10.

POŇATIE UČIVA ŽIAKOM
Učebnice učivo spravidla postulujú (postulátpožiadavky na prijatie bez dôkazu), ale
nevysvetľujú ho premyslenými konkrétnymi príkladmi,
čo vedie k tomu, že žiaci učivo nepoznávajú, ale
zapamätávajú si ho v podobe „často pre žiaka
nezrozumiteľných“ právd.
Príklady skresleného chápania:
sloboda- je keď niekoho zatvoria a potom ho znovu
prepustia,
robota – to sú ľudia, ktorí museli pracovať na svojich
pánov,
kráľovský dvor- to je záhrada okolo hradu a pod.

11.

Snaha autorov učebníc a učiteľov o čo najpresnejšie
odborné vyjadrovanie, pričom neberú do úvahy vek
žiaka a etapy vývinu jeho myslenia.
Žiaci sú spravidla nútení recitovať slová
a definície, o obsahu ktorých nemajú žiadne / len
veľmi hmlisté predstavy.
Príčinou je aj nesprávne formulovanie otázokNapr. Učiteľ: Čo je to energia?
Žiak: Schopnosť telesa konať prácu.

12.

Žiakova koncepcia (poňatie) učiva je súhrn žiakových
subjektívnych poznatkov, predstáv presvedčení, emócií
a očakávaní týkajúcich sa školského učiva.
Zahŕňa:
Zložku kognitívnu - žiakovo svojrázne chápanie
obsahu jednotlivých pojmov, javov, princípov,
chápanie vzťahov medzi nimi;
Zložku afektívnu – žiakove postoje, hodnoty,
presvedčenie, emocionálne podfarbenie určitých
poznatkov typické pre konkrétneho žiaka;
Zložku konatívnu – žiakova snaha správať sa
určitým spôsobom pri práci s daným učivom.

13.

Žiakovo poňatie učiva nie je stabilné, postupne sa
vyvíja v čase - v závislosti od ontogenézy, psychiky,
podnetnosti sociálneho prostredia, na špecifikách
práce učiteľa, osobnosti žiaka, na cieľoch
a pedagogických zásadách školy.
Niektoré prekoncepty môžu byť vysoko rezistentné
voči snahám o ich zmenu.

14.

Zmena žiakovho poňatia učiva
1, Vývinovo-psychologicky
2, Pedagogicko-didakticky
A, Poňatie (koncepcia) pred systematickým
vyučovaním
- Deti na začiatku školskej dochádzky majú problém
s priestorovou orientáciou

15.

16.

Deti majú laickú, detskú lexikografiu, ktorá môže
mať dve podoby:
pojmovanie – nahrádzanie pojmom iným, názvom inej
veci, napr. Čo je to pomaranč: ovocie, guľaté ovocie,
jedlo, plodina.
prisudzovanie vlastnosti, účelu, činnosti, ako by dieťa
nechápalo rečovú hru, nedokázalo sa bohatšie vyjadriť,
ako by disponovalo chudším jazykovým kódom.
Pomaranč je na jedenie, čistí sa, je oranžový, je šťavnatý
atď.

17.

18.

B, Poňatie (koncepcia) v priebehu vyučovania:
Pedagogická psychológia a odborové didaktiky zisťujú, že
žiacke predstavy o obsahu preberaného učiva nezodpovedajú
tomu, čo si má žiak z vyučovania odniesť po absolvovaní
nejakej témy. Najčastejšie príčiny.
Autori osnov
Autori učebníc
Učiteľ
Žiak
Školská trieda
Nesprávna a mylná koncepcia je miskoncepcia.

19.

Tvorbe správnej koncepcie učiva žiakom prispieva:
Prepojenie (zo začiatku) cudzieho sveta so svetom
každodenným- poukázanie na súvislosti učiva
s reálnym životom mimo školy a reálnym životom
dieťaťa.
Učivo predkladať ako alternatívny svet na konštrukcii
ktorého sa dieťa samé aktívne podieľa.

20.

C, Koncepcie učiva po skončení vyučovania
Úlohou učiteľa je neustále opakovať aj
predchádzajúce učivá,
V tomto procese vystupuje žiak so svojimi procesmi
zapamätávania i zabúdania, s učivom pracuje podľa
svojho záujmu,
Významné sú situácie, v ktorých sa žiak učí,

21.

Transfer:
Ovplyvňovanie žiakovej koncepcia (poňatia ) učiva
sa môže realizovať 3 spôsobmi:
Konštruovanie nových poznatkov.
Rekonštruovanie poznatkov doterajších.
Reorientovanie žiakovho poznania.

22.

Metódy pedagogickej diagnostiky a
autodiagnostiky:
analýza žiackych výtvorov a výkonov, sledovanie
postupu žiaka pri riešení úlohy
výtvarný a dramatický prejav – detská kresba
rozhovor s jednotlivcom alebo so skupinou (voľne
rozprávanie sa so žiakmi / pološtruktúrované,
štruktúrované opytovanie sa)
projektívne techniky
didaktické testy – testové úlohy
grafické štruktúrovane učiva- vytváranie sietí
a vytváranie máp