Práca s chybou v edukačnom procese

Chyba - výkon žiaka, ktorý sa odlišuje od požadovaného cieľového výsledku
alebo od vzorového priebehu riešenia situácie.
mnohokrát vnímaná negatívne a je následne potrestaná
nestáva sa zdrojom poznania, ale predstavuje prvok, ktorý
paralyzuje žiakov učebný výkon
žiaci sa dostávajú do situácií, kedy radšej neurobia nič,
akoby mali urobiť chybu
strach z chyby môže viesť žiakov až k pasivite
učiteľ môže byť nahnevaný ak žiaci urobia chyby,
v mnohých prípadoch to môže brať ako svoje vlastné
zlyhanie.

4.

Na chybu by sa malo nazerať ako na prirodzenú súčasť
vyuč. procesu, ktorá zároveň predstavuje značný zdroj
poznania žiaka, napomáha aj pri určovaní hraníc toho, čo
je a čo nie je správne, ukazuje postupy, ktoré sa
neodporúčajú v budúcnosti opakovať, odhaľuje slabé
miesta žiakov.
Chyby by mali učitelia využívať ako
prostriedok k učeniu,
chybu berieme kladne a pozitívne,
dôležité je s chybou pracovať a nie za
ňu trestať žiakov
CHYBAMI SA ČLOVEK UČÍ
Dobrí učitelia hľadajú spôsoby, ako pomôcť žiakom
prekonať strach z chyby a z neúspechu. Nevyhnutnou
súčasťou je však aj uvedomenie si, že chyba predstavuje
v rámci procesu učenia sa žiaka neodmysliteľný
sprievodný jav.
Neodmysliteľnou súčasťou ľudského života a
ľudskej činnosti je chyba a práca s ňou.
Ľudská chyba sa prejavuje vo všetkých
oblastiach nášho života.

5.

Príčiny chyby (P. Gavora)
Chyby vedú žiaka k nesprávnej, či k žiadnej odpovedi na otázku učiteľa
okrem nepoznania učiva tieto dôvody:
a) Žiak otázke učiteľa nerozumel, pretože otázku sluchom úplne nezachytil
alebo učiteľ hovoril potichu alebo naopak rýchlo
b) Žiak mal málo času na premýšľanie, alebo formulovanie odpovede
c) Žiak interpretoval otázku inak ako učiteľ, odpovedal tak vlastne na inú
otázku
d) Žiak odpovedal iným spôsobom alebo inou formou, než by učiteľ chcel.
e) Žiak bol indisponovaný

6.

Keď žiak nevie odpovedať na položenú otázku, učiteľ má niekoľko možností:
1) Otázku zopakuje žiak získa čas a zlepší sa tak aj porozumenie.
2) Rozloží pôvodnú otázku na viac pod otázok, rozvinie otázku.
3) Preformuluje otázky, zmení ich slovné znenie, rozšíri ich alebo naopak zjednoduší ich.
4) Na zodpovedanie otázky vyvolá iného žiaka.
5) Na svoju otázku si odpovie učiteľ sám.

7.

KULIČ (1971) :
a) Detekcia chyby = učiteľ zaregistruje chybu a dá žiakom najavo, že k chybe došlo.
Neurčuje druh chyby ani jej miesto. Žiak dostane minimálnu informáciu
na to, aby sa opravil alebo doplnil svoju odpoveď.
U: Aký vzorec má kyselina sírová? Ž: Há dva es ó tri. U: Nie.
Učiteľ pri vyučovaní cudzieho jazyka využíva metódy: ak rečový prejav
žiaka je chybný, učiteľ mlčí nereaguje vo vzájomnom rozhovore, žiak si tak
uvedomí že jeho odpoveď je nejakým spôsobom chybná.
b) Identifikácia chyby = táto informácia ukáže, kde alebo v čom došlo k chybe. Žiak dostane
presnejšie informáciu o svojej chybe ako v predchádzajúcom prípade.
U: Aký vzorec má kyselina sírová? Ž: Há dva es ó tri. U: Es ó tri?
Učiteľ na odpoveď žiaka nemlčí, ale priamo reaguje: Pozor je to
nepravidelné sloveso!

8.

c) Interpretácia chyby = táto informácia sprostredkuje príčinu chyby. Poukazuje na
zdroje nepresností a nesprávností. Priamo ponúkne vysvetlenie
chybného výkonu alebo ho naznačí. Významne pomáha žiakovi
chybu odstrániť, odpoveď opraviť.
U: Aký vzorec má kyselina sírová? Ž: Há dva es ó tri. U: Nie.
(nasleduje vysvetlenie o oxidačnom čísle)
d) Korekcia chyby = táto informácia podáva správnu odpoveď. Často ide len o jednoduché
oznámenie správnej odpovede.
U: Aký vzorec má kyselina sírová? Ž: Há dva es ó tri. U: Há dva es ó štyri

9.

Pri práci s chybou by mal učiteľ využívať viacero korekčných postupov. J. Mareš a J.
Křivohlavý (1995) navrhujú učiteľovi niekoľko postupov:
1. Vyzvať žiaka, aby sa opäť pokúsil odpovedať alebo vyriešiť zadanú úlohu;
2. Preformulovať zadanie danej úlohy a vyzvať k jej opätovnému riešeniu;
3. Zadanú úlohu rozložiť na niekoľko menších častí;
4. Vysvetliť žiakovi v čom spočíva jeho chyba a prečo sa jej dopustil, opravu nechať na
žiakovi;
5. Oboznámiť žiaka s jednoduchším riešením;
6. Dať žiakovi menej ťažkú úlohu a pod.

10.

POKA YOKE SYSTEM
Hoci je koncepcia Poka – Yoke využívaná prevažne v technologických odvetviach,
môžeme jej filozofiu aplikovať aj do súčasného školstva. Poka – Yoke pozostáva z
nasledovných charakteristík:
Je použiteľný pre všetkých ľudí (rôzneho pohlavia, veku, skúseností, vzdelania);
Jeho využívanie vo vyučovaní je jednoduché a nevyžaduje si vo svojom priebehu
špeciálnu pozornosť od učiteľa;
Nenáročné na čas;
Poskytuje okamžitú spätnú väzbu a možnosť korekcie;
Pôsobí ako prevencia pred ďalšími chybami.

11.

Kognitívna edukácia
A.R.Luriju vytvoril model kognitívnych funkcií, ktorý obsahuje funkčné jednotky:
systém input (vstup) - prijímanie informácií, uchovávanie informácií, analýza
informácií;
systém output (výstup) – regulácia a vykonávanie činností, programovanie činností;
systém aktivácie a vedomia – zabezpečenie vedomého priebehu celého procesu,
vyhodnocovanie informácií.

English Русский Rules