Staroveké Grécko 3000 pred Kristom – 146 pred Kristom

1.

STAROVEKÉ GRÉCKO
3000 pred Kristom – 146 pred Kristom

2.

Klasické obdobie
jeden z vrcholov politického a kultúrneho
rozvoja Grécka
KLEISTENES: uskutočnil reformu v Atenách
- rozdelil obyvateľstvo na desať fýl – každá
fýla si volila svojho stratéga
- v čase vojny velili aténskemu vojsku
- zaviedol „ostrakizmus“ – črepinový súd

3.

Klasické obdobie
-
-
-
v Aténach vzniká priama demokracia:
forma ľudových zhromaždení, kde sa
predkladali zákony
bol opevnený prístav Pireus – Atény si tak
vybudovali silné loďstvo
v rokoch 443 – 429 pred Kristom – za
hlavného stratéga zvolený Perikles

4.

Perikles
podnikol mnohé reformy
- zaviedol diéty za účasť na ľudových
zhromaždeniach
- začal prestavbu Atén: Atény opevnil
mohutnými hradbami, vystaval mnohé
chrámy zasvätené bohom
Chrám PARTHENÓN (výzdoba sochár
Feidias)

5.

GRÉCKO-PERZSKÉ VOJNY

6.

1. etapa
-
-
-
na začiatku 5. storočia ohrozuje Grécko
Perzská ríša
perzský kráľ Kýros dobyl mestečká v
Malej Ázii (Milétos, Halikarnassos a iné)
mestečká sa vzbúrili (Ionské povstanie) a
na pomoc im prichádzajú Atény

7.

Ionské povstanie

8.

2. etapa
perzský kráľ Dareios I. začína oficiálne
ťaženie proti Grécku
- prvá výprava končí katastrofálnym
neúspechom (prudká búrka zničila perzské
loďstvo) - 492 pred Kr.
- bitka pri Maratóne (490 pred Kr.) – Gréci
víťazia pod velením Miltiada
Maratónsky beh (42 km)
-

9.

492 pred Kristom

10.

490 pred Kristom

11.

3. etapa
-
-
súvisí s perzským kráľom Xerxom
podniká v roku 480 pred Kr. obrovskú výpravu
proti Grékom
tí sa pokúsili zastaviť postup Peržanov v
Termopylskom priesmyku pod vedením
spartského kráľa Leonida
Peržania zvíťazili a vyplienili Atény
nakoniec sú porazení v bitke pri Platajach (479
pred Kr.)

12.

480 pred Kristom

13.

Peloponézska vojna
mocenské súperenie Atén a Sparty
Aténsky námorný spolok – Peloponézsky
spolok
príčinou: Korint
obyvatelia Atén za hradbami – mor (umiera
Perikles)
405 pK – bitka pri Aigospotamoi (Kozie
rieky)

14.

Peloponézska vojna
víťazstvo Sparty: rozpad Aténskeho
námorného spolku, zrútenie hradieb,
odovzdanie loďstva,
v Aténach spartská oligarchická vláda:
oligarchovia
pre množstvo nepokojov nakoniec v
Aténach víťazí demokratické zriadenie
hegemóniu (nadvládu) Sparty nakoniec
zlomili Téby a neskôr rozmach Macedónie

15.

Helenistické Grécko
Macedónia: sever Grécka
boli považovaní za barbarov
využívali grécke rozpory a prenikli až k
moru
k moci sa postupne dostáva veľmi
ambiciózny Filip II.

16.

17.

Filip II.
cieľ: ovládnutie Grécka
338 pK – bitka pri Chaironei (ovládnutie
Grécka Macedóniou)
ďalšie plány však nerealizoval, pretože bol
zavraždený na svadbe svojej dcéry
k moci sa tak dostáva jeho syn Alexander
(20-ročný)

18.

Alexander Macedónsky
cieľ: svetovláda
stabilizoval situáciu v Grécku i Macedónii
začal ťaženie proti Perzskej ríši
na maloázisjkú pevninu sa dostal cez Tróju
(kde podľa legendy ukoristil zbrane
bájnych gréckych hrdinov)
perzský kráľ Dareios III. si uvedomoval
hrozbu

19.

Alexander Macedónsky
331 pK – rozhodujúca bitka medzi
Macedónčanmi a Perziou (Alexander víťazí)
zakladá nové mestá – Alexandrie (cez 30)
prijal titul „kráľ Ázie“
bez boja vstúpil do Babylonu (hlavné mesto
Macedónie)
správal sa pomerne tolerantne – to sa nepáčilo
Macedónčanom

20.

Alexander Macedónsky
vo svojom ťažení pokračoval až do Indie
tu sa neustále vojensky stretával s horskými
kmeňmi
únavné pochody, ťažké bitky, podnebie –
negatívne vplývalo na morálku v armáde (preto sa
rozhodol vrátiť)
bol silne ovplyvnený perzskou kultúrou – nechal
sa oslavovať božskými poctami, vzal si dve
perzské princezné (mnohoženstvo), vzdávanie
otrockej úcty

21.

22.

Alexander Macedónsky
náhle umiera 13. júna 323 pK vo veku 33
2 príčiny: malária, vražda
vládol 13 rokov – rozšíril hranice Macedónie k Indii (V) a
Egyptu (Z) – dovtedy najväčšia ríša staroveku
Ríšu si rozdelili jeho velitelia:
Ázia – Perdikkas
Egypt – Ptolemaios
Grécko – Antigonos
Sýria – Seleukos
nakoniec sa Grécko dostáva pod vplyv silnejúcej Rímskej
ríše – 146 pK pripojené ako provincia Achája

23.

KULTÚRA STAROVEKÉHO GRÉCKA
chrámy (podľa vzoru megaronu): Artemidin chrám v
Efeze, chrámy v Delfách, Diov chrám v Olympii,
Parthenon v Aténach
kalokagatia – kalos kai agathos – krásny a dobrý
grécky Panteón – svet bohov (prebrali Rimania)
literatúra: Homérove eposy, Ezopove bájky, vznik lyriky
(Sapfó), grécka dráma (Sofokles, Aischylos, Euripides)
filozofia: Pytagoras, Herakleitos („Panta rei“), Sokrates
(„Viem, že nič neviem“), Platón, Aristoteles
rozvoj vedy: dejepisectvo (Herodotos, Tukydides,
Xenofón), lekárstvo (Hippokratos), rétorika (Isokrates)

24.

KULTÚRA STAROVEKÉHO GRÉCKA
Olympijské hry - pravidelné slávnosti v Olympii
počas slávností museli byť ukončené všetky konflikty
prvé Olympijské hry – 776 pK
HELENIZMUS:
splývanie gréckej a orientálnej kultúry → prenášanie gréckej kultúry
smerom na východ (Alexandria)
typický prvok: stĺporadie (stoa), štadióny, divadlá, trhoviská
(baziliky), papyrusové zvitky v gréčtine, historiografia orientálnych
štátov (India, Babylónia, Egypt)
filozofia: stoicizmus (zo slova „stoa“ - idea ľudského šťastia),
epikureizmus (telesná a duševná slasť), skepticizmus (pozorovanie
pravdepodobnosti)