Sokrates, Platón, Aristoteles

1.

SOKRATES - vodca aristokratického tábora
súčasník, odporca sofistov (popieral relativizmus etických zásad,autoritatívnosť)
hľadal spoločenské (nie prírodné) zákony
verí v spoznanie pravdy o ľudskej duši
nemal politické ambície – obeť monstrprocesu
1. predstaviteľ intelektualistickej etiky – znalosť dobra zabezpečí človeku šťastný
život (morálne konanie); zlo pramení z neznalosti cnosti;
2. cieľ ľudského života = eudaimonia – cnosť (múdrosť- znalosť podstaty vecí,
striedmosť – vyhýbať sa extrémom, statočnosť – znalosť ako prekonať strach,
spravodlivosť – znalosť, ako dodržiavať zákony)
3. základ spoločenského života = etické zásady ==>z podstaty vecí, majú
absolútnu, nadčasovú, všeobecnú hodnotu, nezávisle od vôle zákonodarcu
pri hľadaní dobra a sebapoznávaní (odhalení hodnôt) pomáha daimonion
4. aristokratická koncepcia štátneho zriadenia
– spravodlivosť (pre všetkých) + múdrosť
(štát vedú najlepší, chápu podstatu dobra) filozof má právo a povinnosť kárať
nedostatky obce
-
jeden z 1. pokusov o klasifikáciu vládnych foriem
najlepšia forma: aristokracia (malý počet vzdelaných a mravných ľudí),
najhoršia forma: demokracia (vláda väčšiny neuvedomelého ľudu)
všetky ostatné formy odmieta
5. politika = spojená s etikou = Obhajoba Sokrata
požiadavka žiť v pravde (A.F. Kollár, M. Šimečka), je na moci, aby ustúpila
VÝZNAM – sebavedomie a ak nie je iné východisko, volí smrť; individualizácia
filozofie, dôraz a mravný rozmer (politického) konania
Poznatky o Sokratovi : Xenofón - MEMORABILIA, Platón - Dialógy
Sokratovská metóda:
Ironická časť – bazálne,
zložitejšie otázky
Maieutická časť –
rezignácia
(viem, že nič neviem)
Definícia – určenie pojmu
smerovanie k cieľu
„poznaj sám seba“
GHÓTI SEAUTON

2.

3.

SOKRATES - vodca aristokratického tábora; súčasník, odporca sofistov
hľadal spoločenské zákony
verí v spoznanie pravdy
nemal politické ambície
1. predstaviteľ intelektualistickej etiky
2. cieľ ľudského života = eudaimonia – cnosť
(múdrosť, striedmosť, statočnosť, spravodlivosť )
3. základ spoločenského života = etické zásady nezávisle od vôle zákonodarcu
pri hľadaní dobra a sebapoznávaní pomáha daimonion
4. aristokratická koncepcia štátneho zriadenia
– spravodlivosť (pre všetkých) + múdrosť
5. jeden z 1. pokusov o klasifikáciu vládnych foriem
najlepšia/najhoršia forma: aristokracia/demokracia
„demokracia doplatí na to, že bude chcieť vyhovieť všetkým“
6. politika = spojená s etikou = Obhajoba Sokrata
VÝZNAM – sebavedomie individualizácia filozofie, dôraz a mravný rozmer
(politického) konania
Poznatky o Sokratovi : Xenofón - MEMORABILIA, Platón - Dialógy
Sokratovská metóda:
Ironická časť
Maieutická časť
Definícia „poznaj sám
seba“ GHÓTI
SEAUTON

4.

5. Platónov štát

ÚSTAVA: hierarchia nerovnosť
segregácia tried
moc vyplýva z rozumnosti a mravnosti
ZÁKONY: - myšlienka právneho štátu
- sofokracia nahradená zákonmi, idea spravodlivosti nahradená ideou slobody, idea štátneho centralizmu
a spoločenstva zostáva
Najpodstatnejšia zmena - nadvládu v obci nemá individuálny, ale kolektívny (zákony) rozum
Zákony sa získavajú skúsenosťou, s vládou filozofov miznú aj zásady komunizmu
zdroj zla = bohatstvo/extrémy medzi bohatstvom a chudobou.
Bohatstvo + vlastníctvo = odvádza a kazí úradníkov od všeobecného blaha, vyvoláva klientelizmus
Rozpor medzi bohatými a chudobnými = podlamuje stabilitu obce
Riešenie = obmedzenie súkromného vlastníctva, likvidácia extrémov chudoby a bohatstva.
činnosť vládcov a strážcov(výrobcovia sú vyňatí) bez hmotnej záťaže a citových záujmov, bez majetku,
rodiny, život a jedlo v spoločných domoch a stoloch, (Platónov komunizmus)
Platónov komunizmus má plne politický, neekonomický charakter Modifikácia v deľbe práce =
obmedzenie vlastníctva
Aténski občania - nepracujú v remesle a obchode
Vlastnícky systém mal vplyv na charakter štátu – ústava v Zákonoch bola založená na Rade 360
(Platónov návrh)
volených dvojnásobný počet osôb a záverečný výber losovaním. Navonok - voľby rovné, ale prevahu by
mala najnižšia trieda (pre každú triedu - paritné zastúpenie ¼ členov rady)
Zámožní - za neúčasť pokutovaní (najnižšia trieda žiadne pokuty)
úrady najvyššej skupiny = 37 úradníkov – strážcovia zákona – volení 3-stupňovými voľbami, najskôr 300
kandidátov, z nich 100 a potom 37.
Ústupky v rodinnom živote: vládcovia a strážcovia môžu mať vlastné ženy a deti, sobáše - zákaz vena,
emancipácia žien - ale bez zmienky o práve žien zastávať politické úrady
Nočná rada – nepodlieha žiadnym zákonom, právomoc – kontrola, riadenie legálnych inštitúcií štátu
Náboženstvo – = dôležitý morálny činiteľ, ateizmus = nemorálnosť ; = štátne, podriadené dozoru štátu
náboženské obrady - len oficiálne (súkromné – zákaz)
Boh je mierou všetkých vecí (nie ako tvrdil Protagoras- človek je mierou všetkých vecí)

6. Platón a Aristoteles

učiteľ a žiak / „dynamit a oheň“
obojstranný rešpekt / autentická roztržka
veková priepasť, povahová rozdielnosť, rozličné ideové tendencie
-ARISTOTELES = Amicus Plato, sed magis amica veritas
(Platónov priateľ, ale ešte viac priateľ pravdy) „priateľ aj konkurent“ Platóna
Aký je rozdiel medzi
Platónovým komunizmom
a Aristotelovým konzervativizmom?
Čo je
efektívna harmónia celku
podľa Platóna?
Odkiaľ pramení dar
krásneho života človeka
podľa Aristotela?

7.

PLATÓNOVA ELITÁRNA KONCEPCIA POLITIKY, intuitívny mysliteľ
štát riadený najlepšími = reakcia na vládnuci egoizmus v polis
Dedukcia v prístupe k súcnu; štrukturálna hierarchia vzťahov
Politika = oblasť kráľovských cností: múdrosť, mravnosť, spravodlivosť
ARISTOTELES POLYHISTOR, EMPIRIK,SYSTEMATIZÁTOR,
Podstata súcna – v ňom samom, poznanie založené na logike; dialektika =
umenie rozlišovať
Tvorca vied: indukcia; organická hierarchia vzťahov
Politika = umenie možného
vychádza z konkrétneho mestského štátu a občanov

8. Platónov trojuholník = základné filozofické problémy

PODSTATA SÚCNA:
v nadzmyslových ideách
- Rozlišuje
svet ideí
filozofovanie= nesmrteľná duša sa
rozpomína na svet ideí
svet predstáv (poznávanie
pominuteľného sveta
CIEĽ FILOZOFIE: určenie princípov
bytia (rozpamätávanie), dosiahnutie
božského pokoja, poriadku sveta
ŽIVOT V POLIS:
- Zdôvodnenie tradičných mravov
otcov je nedostatočné
polis a filozofické zdôvodnenie účasti
na idei dobra
Jediní dokonalí štátnici sú filozofi

9. Platónove Dialógy, Aristotelovo dielo

• 9 skupín po 4 dialógoch (tetralógie)
Teoretické Praktické Poetické (tvorivé)
1. skupina: „sokratovské dialógy“ napísané
medzi Sokratovou smrťou a 1. cestou na • Súborné dielo:
Sicíliu (aplikácia Sokratovej metódy pri
Logika 2. Metafyzika 3. Prírodná filozofia 4. O zvieratách
hľadaní pojmov) – /Obrana Sokratova/
5. O ľuďoch 6. Etika a politika 7. Estetika (Rétorika,
Poetika)
2. skupina: „prechodné obdobie“ napísané
medzi 1. a 2. cestou
3. skupina: „veľké konštruktívne, hlavné
dialógy“ napísané v Aténach (tvorba
systému idealistickej
filozofie)/Symposion, Faidon, Štát,
Faidros/
4. skupina: „dialógy stareckého veku“
napísané medzi 2. a 3. cestou na Sicíliu
a po nej /Parmenides, Sofista, Štátnik,
Zákony/
dialogickú formu nevytvoril, ale stal sa jej
klasikom
spája rozličné prúdy filozofie (syntéza
Herakleitových, Sokratových,
Pythagorových teórií + vplyv eleatov a
atomistiky)
nebol eklektik
Politickoprávne názory
– vyložil v dielach: Etika Nikomachova (10 kníh), Etika
Eudemova, Politika, Ústavy (Politické zriadenie Atén)
Logika – nie je samostatná veda, je to organon
Dielo Metafyzika – = viac ako fyzika, veda za fyzikou
učenie o kategóriách = základné spôsoby uchopenia bytia,
skutočnosti.
Rozlišuje 10 základných rodov súcna
všetko je formou (realitou) a vzišlo z hmoty (suroviny)=
hmota je možnosťou formy, forma je konečnou realitou
hmoty; hmota obmedzuje, forma tvorí
Diogenes Laertský uvádza 3 zoznamy Aristotelových diel
(19 dialógov z raných diel –porovnateľné s Platónovými; +
diela, ktoré A nenapísal; + 150 chýbajúcich)

10. Akadémia vs. Lýceum

• Akadémia – (názov odvodený od Heróda Akadéma – majiteľa záhrady)
matematika, hypotetická a politická filozofia;
• Lykeion - biológia, prírodné vedy, história
Platón – koncept ideálneho štátu ako riešenie krízy (ideálny štát – z presvedčenia, Ústava nebola
primárne politickým spisom, projekt lepšej obce nie je zmyslom: základ Ústavy = usporiadanie duše, až
následne vedú úvahy k usporiadaniu obce)
Ideálne usporiadanie obce = nástroj k projekcii všeobecných Platónových myšlienok
Aristoteles – záujem o konkrétne veci, fakty prírody, znalý Zeme, prírody, fyziky, forma a význam
sveta - sú v ňom obsiahnuté = vtelené;
Platónove idey vzniesol z neba na zem
Súhlas A s P - predmet vedeckého poznania = všeobecné idey, všeobecniny
Rozdiely A a P • Platón = idealistická ontológia (idey nezávislé od jednotlivín, existujú samostatne)
• Aristoteles = realistická ontológia (idea je podstatou veci a nemožno ju oddeliť)
Aristoteles - ontológia: Základom všetkého, čo existuje je HMOTA
impulz k bytiu pochádza od demiurga

11. Kríza demokracie = „radikalizmus je luxusom stability“

Demokracia podľa Platóna:
• Demokracia podľa Aritotela:
- dáva rovnaké práva všetkým
- Výsledkom vzbury proti plutokracii
- vidí v nej omyl a nespravodlivosť
- Masy zvrhnú vládcu a nastolia vládu
chudobných
- skutočná rovnosť - všetci sa riadia
vládou rozumu (rozumní budú vládnuť - Celok môže byť rovnako dobrý ako malá
a nerozumní budú poslúchať)
časť vzdelaných (posudzovanie
profesionality + skorumpovateľnosť)
= Kompromitácia vládnucej elity
- Falošný predpoklad rovnosti = ľudia sú
= Donášačstvo (sykofant = špión)
omylní) horšia ako aristokracia (odmieta
= Ľudský egoizmus
rovnosť pred zákonom)
- Pravá príčina ľudského egoizmu = ľudia
Náprava -Zabezpečenie šťastia - ústavnou
nechápu pravý zmysel (arété –
formou vlády (vzdelaná aristokracia +
šťastného a cnostného ) života
umiernená demokracia strednej vrstvy
- Nedostatok cnosti - plodí chamtivosť,
cestou stredu)
klamstvo, svojvôľu a rozkladá
- Spoločnosť si musí určiť ciele a
spoločenské zriadenie
prostriedky = spôsob výberu široký;
rozhodujúca právomoc v rukách odborne
-Náprava - iba v štáte založenom na
vybavených jednotlivcov
cnosti, t. j. na spravodlivosti
- Rozlišuje medzi rodinou (oikos),
spoločnosťou (koinoia), štátom (polis) =
spoločnosť s ústavou
- Kombinácia aristokracie + demokracie =
ideál

12.

13. Aristotelovo skúmanie štátu- empiricky, prístup - historicky, hodnotenie - relativisticky

ŠTÁT JE: - účel
- založený na prirodzenosti človeka (zoon politikon)
- spoločenstvo rovných ľudí za účelom dosiahnutia blaženého život
- dôležitejší ako rodina a obec = holizmus (celok vždy viac ako suma jeho častí)
- prirodzený (nie konvenčný ako tvrdili sofisti)
- druh spoločenstva, sleduje určité dobro
- Odlišný od stádovitého života zvierat. Len človek má zmysel pre dobro a zlo, pre právo a bezprávie
Ideál
- štát vytvorený z obcí (ideálny počet asi 10 000) spravodlivý štát = umožňuje cnostný, dobrý občiansky život,
základom legitimity je philia (politická forma priateľstva komunity), formovaná okolo spoločnej predstavy
homonoia (spoločenské dobro)
ÚČLOM ŠTÁTU JE:
1. dobrý život – žiť blažene a krásne
dobro stotožňuje s eudaimóniou – uplatňovanie 2 cností
sofia (múdrosť = rozumové poznanie) fronésis (praktická, mravná múdrosť človeka)
Eudaimónia – vyžaduje spojiť mravnú cnosť s teoretickým nazeraním CVIK + ZVYK
Blažený človek – nie každý, súlad filozofického skúmania a spoločenského života; nápomocné - zákony a vláda.
Veľké spoločenské otrasy - súvisia s majetkovou nerovnosťou
Úloha človeka a spoločnosti = entelechea projekt dobrého štátu
2. takmer dokonalá autarkia (sebestačnosť) - je riadený v spoločnom záujme, verejný život je podriadený právu
3. hierarchia hodnôt – duchovné a ostatné (sláva, moc, bohatstvo) môžu človeku škodiť, ak sú v nadbytku
•Aristoteles – zástanca zlatej strednej cesty - medzi extrémami,

14. Klasifikácia vládnych foriem a spravodlivosť

1x poukázanie na deľbu moci, 1x ucelená teória vládnych
PLATÓN kritérium:
foriem
rozdelenie podľa počtu vládnucich kombinuje • tri rovnocenné možnosti, ako riadiť štát, aplikované na
s etickou otázkou, či sa vládne v súlade
konkrétne historické formy, kritérium správnosti – je
skutočnosť, či tí, ktorí vládnu, myslia na všeobecné blaho,
so zákonmi
alebo len na svoj prospech
- etický princíp + radikálny idealizmus,
= REALISTICKÝ POJEM POLITIKY - UMENIA MOŽNÉHO
- má nízku empirickú hodnotu
1. Štát riadi jeden človek:
Monarchia (česť), tyrania (strach)
• Ideálne formy
2. Štát riadi skupina osôb:
– aristokracia a monarchia
Aristokracia (najlepší, najvznešenejší- cnosť), oligarchia
– timokracia (ctižiadostivosť, odvaha),
(najbohatší – chamtivosť)
3. Štát spravujú takmer všetci:
– oligarchia (chamtivosť),
Politea (umiernená otrokárska demokracia), demokracia
– demokracia (svojvôľa)
(prvky ochlokracie)
– tyrania (strach) tyran už nie je slobodný, • SPRAVODLIVOSŤ
dielo Etika Nikomachova (5.kniha) vysvetlenie cností
stáva sa otrokom svojich vlastných
dve formy spravodlivosti:
otrokov
• Zdegenerované formy
- individuálna (etická) - vo vzťahoch medzi ľuďmi
- celá (sociálna), - na úrovni celej spoločnosti,
• - najmenej timokracia
spravodlivosť vyvažuje vzťah medzi
cnosťami, má stabilizačný význam,
vedie k plneniu povinností (v
subjektívnom zmysle – sleduje
správanie jednotlivca, v objektívnom
zmysle – sleduje zásady pre
zákonodarcu)
a delí sa na 2 druhy –
rozdeľovaciu - rozdeľovanie spoločenského majetku,
materiálnych statkov, na 2 princípoch: 1. rovnosť pred
zákonom, každý by mal zo spoločného dostávať
rovnaký diel; 2. nerovnaké prispievanie do spoločného,
každý by mal dostať zodpovedajúci diel –
proporcionálne rozdeľovanie. Spravodlivosť je priama
úmera medzi týmito princípmi
vyrovnávaciu - vracia veci do pôvodného stavu,
súvisí s trestnou spravodlivosťou
Klasifikácia vládnych foriem a spravodlivosť

15. Etika a podstata šťastia

Cieľom života nie je dobro samo o sebe, ale šťastie
Šťastie – predpokladom je rozumná voľba
Cnosť - = dokonalosť, závisí od jasného úsudku, sebaovládania, súladu prianí a
schopnosti využívať dané prostriedky (skúsenosti), vedie k nej zlatá stredná cesta
+primeraný podiel svetských statkov, najušľachtilejším z vonkajších zdrojov šťastia je
priateľstvo (je oveľa dôležitejšie než spravodlivosť – šťastie sa totiž násobí, pokiaľ sa
s ním podelíme)
Charakterové kvality:
Zbabelosť, odvaha, zúrivosť
Lačnosť, slobodomyseľnosť, výstrednosť
Lenivosť, ambicióznosť, nenásytnosť
Pokrytectvo, skromnosť, pýcha
Uzavretosť, úprimnosť, veľavravnosť
Mrzutosť, dobrá nálada, rozšafnosť
Hádavosť, priateľský prístup, ľahostajnosť
Nerozhodnosť, sebaovládanie, impulzívnosť
Dokonalosť je umenie ==˃ doktrína stredu MEDEN AGAN (všetko s mierou):
(Sokrates – stotožnenie cnosti s poznaním, Platón – - s harmonickou akciou)
Aristoteles je tvorcom aristokratickej etiky: chudoba vedie k lačnosti a chamtivosti,
majetok oslobodzuje od starostí a nedostatku, takže sa stáva zdrojom aristokratickej
ležérnosti a šarmu

16. Symposion

Eros je túžba po krásnom a dobrom. Túžime po tom, čo nemáme; čo máme, po
tom nepotrebujeme túžiť. Keďže Eros je túžba po dobrom a krásnom, Eros
nemôže byť ani krásny, ani dobrý.
Láska v najširšom zmysle je túžba po dobre a po šťastí. Krásno samo o sebe
nie je predmetom lásky, ale plodenie a rodenie v krásne. Plodením sa
človek stáva účastným na nesmrteľnosti. Tak ako ľudia pociťujú erotickú
túžbu iba vo svojich telách, plodia so ženami deti, tak ľudia s erotickou
dušou plodia s inou krásnou dušou plody múdrosti a ostatné cnosti. V tom
človeku, ktorý správne postupuje, vyvíja sa láska stupňovite.
Počiatkom je láska k jednotlivému krásnemu telu, potom nasleduje láska k
telesnej kráse vôbec. Najbližší krok je láska k duševnej kráse a k veciam,
ktoré môžu urobiť dušu krásnou a dobrou. Medzi týmito treba uviesť ako
prvé ušľachtilé mravy a zákony, potom od nich celkom odlišné ušľachtilé
vedy a napokon jednu vedu o krásne. Jej predmetom je krásno samo o
sebe, idea krásy. Táto je večná, nemenná, sama so sebou totožná a
beztvárna. To čo vzniká a zaniká, má na nej účasť, ale sama sa nemení.
Preto filozof plodí v duši milovanej osoby krásne myšlienky a vedie ju k pravej
blaženosti, spočívajúcej na poznaní idei. Toto je cieľ všetkého umenia lásky.

17. Aténska ústava

• Potom sa stal vodcom ľudu (démagógos) Periklés;
najprv si získal meno tým, že ešte ako mladík podal
žalobu na Kimóna kvôli jeho skladaniu účtov v úrade
stratéga. Ústava sa stala ešte demokratickejšou,
pretože Periklés odňal areopagitom niektoré
právomoci a záujem obce sústredil na to, aby posilnila
svoju moc na mori. Viedlo to k tomu, že ľud zosilnel a
ešte viac ovládol celú správu obce.
• Periklés tiež stanovil, že účasť na súdoch bude
platená. Niektorí tvrdia, že súdy sa preto zhoršili, lebo
sudcovia sa úmyselne čoraz viac žrebovali podľa
náhody ako podľa spôsobilosti... Účel tohto konania je
v tom, aby sudca šiel na súd, pre ktorý bol
vyžrebovaný, a nie na súd, na ktorý by chcel ísť.