Socialna_Interakcia_Socialny_Vzťah

1. SOCIÁLNA INTERAKCIA A SOCIÁLNY VZŤAH

Sociológia, 09.03.2026

2. SOCIÁLNA INTERAKCIA

„Sociálna interakcia je vzájomné pôsobenie
človeka na človeka“ (Živčicová, 2011, s. 84).
„Vplyv, ktorým pôsobí jeden človek na druhého,
alebo viacerých ľudí navzájom sa nazýva sociálny
vplyv“ (Košč, 2001, s. 91).
„Vzájomné ovplyvňovanie a komunikovanie v
spolužití ľudí“ (Almášiová, 2012, s. 31).
Správanie,
ktorého dôsledkom je vzájomné
ovplyvňovanie jednotlivcov alebo skupín. Nastáva
vtedy, keď správanie jednej osoby alebo skupiny
vyvolá správanie inej osoby alebo skupiny“
(Jandourek, 2001, s. 109).

3.

„Proces, v ktorom ľudia na seba aktuálne a
bezprostredne reagujú, pôsobia a ovplyvňujú sa,
t. j. bezprostredne reagujú, odpovedajú na
činnosť, správanie sa ľudí, s ktorými sú v
kontakte“ (Košta, 2004, s. 2004).
Príklad sociálnej interakcie: rozhovor dvoch ľudí.

4. Komunikácia ako základ sociálnej interakcie

KOMUNIKÁCIA AKO ZÁKLAD SOCIÁLNEJ
INTERAKCIE
Komunikácia je proces, v ktorom sa prenášajú
určité správy a významy medzi vysielateľom a
prijímateľom v priamom alebo nepriamom
sociálnom
kontakte
prostredníctvom
komunikačného kanála (Almášiová, 2011, s. 32).
Komunikácia
je obsahom každej sociálnej
interakcie, bez nej by žiadna interakcia nemohla
prebehnúť.
Sociálna interakcia
verbálna a neverbálna
komunikácia.

5. Výrazové prostriedky neverbálnej komunikácie

VÝRAZOVÉ PROSTRIEDKY
NEVERBÁLNEJ KOMUNIKÁCIE
Najčastejšie používané v sociálnej interakcii sú:
mimika a gestá
paralingvistické prejavy
proxemické prejavy
materiálne predmety
dotyky
pohľady

6. mimika

MIMIKA
Pohyby tváre, ktoré vyjadrujú emócie, sa
označujú pojmom mimika
Základné mimické prejavy sa interpretujú v
rôznych kultúrach rovnako
Vyjadrovanie základných emócií (šťastie, smútok,
hnev, znechutenie, strach a prekvapenie) sa
uskutočňuje prostredníctvom takých mimických
prejavov, ktoré používajú aj členovia ostatných
kultúr (Ekman, W. V. Friesen a P. Ellsworth,
1971)
Základné typy emócii sú u všetkých ľudí rovnaké.

7. gestá

GESTÁ
Za gestá môžeme považovať pohyby rúk a tváre,
poprípade ostatných častí tela
Prostredníctvom gestikulácie v procese sociálnej
interakcie
určitú
časť
nášho
prejavu
vyzdvihujeme, potláčame, zvýrazňujeme...
Jednotlivé kultúry sa od seba líšia v používaní
gest- jedno a to isté gesto môže mať úplne inú,
dokonca opačnú interpretáciu

8. Paralingvistické prejavy

PARALINGVISTICKÉ PREJAVY
Všetky hlasové prejavy, ktoré sprevádzajú reč
Modulovaním, zmenami hlasu, vzniká intonácia
V prípade pozorovania paraligvistických prejavov
nás nezaujíma čo sa hovorí, ale ako, akým
spôsobom sa hovorí. Nezaujíma nás obsah, ale
forma.

9. Proxemické prejavy

PROXEMICKÉ PREJAVY
Vyjadrujú spôsoby využívania priestoru a času
človekom pri komunikácii
Ide napr. o to, ako ďaleko od seba ľudia stoja, keď
spolu komunikujú, aká je dynamika ich
rozhovoru
Jednotlivé kultúry používajú rôzne proxemické
prejavy

10. Komunikačné zóny

KOMUNIKAČNÉ ZÓNY
Edward T. Hall popísal 4 zóny, v ktorých
komunikujeme s rôznymi ľuďmi pri rôznych
príležitostiach:
1. zóna- intímna vzdialenosť: do 0,5 m. (matka –
dieťa, partneri navzájom, súrodenci, blízki
priatelia), oznamujeme v nej osobné, prípadne až
intímne informácie.
2. zóna- osobná vzdialenosť: od 0,5 m. do 120 cm.
(pre priateľov, s cudzím človekom).
3. zóna- spoločenská vzdialenosť: od 120 cm do
3,5 m. Formálne interakcie (konkurz, pohovor,
obchodné rokovanie, porada v práci).

11.

4. zóna- verejná vzdialenosť: viac ako 3,5 m.
Vzdialenosť je využívaná pri interakciách, pri
ktorých je prítomné obecenstvo, diváci (koncert,
prednáška, vystúpenie, herec, učiteľ).
Prirodzene
nám najviac prekáža narušenie
intímnej a osobnej zóny, či už ide o neznámych,
alebo nepríjemných ľudí.
Hranice vzdialenosti určuje žena, starší človek,
človek spoločensky vyššie postavený. Len dieťa vie
vniknúť do osobnej zóny človeka bez toho, aby to v
onom človeku vyvolalo nepríjemné pocity
(Živčicová, 2011, s. 97).

12.

Materiálne
predmety:
ako
výrazové
prostriedky môžeme zaradiť tie predmety, ktoré o
svojom majiteľovi (nositeľovi) dokážu niečo
napovedať (napr. človek, ktorý má obrúčku).
Niektoré dotyky takisto môžeme zaradiť medzi
výrazové prostriedky neverbálnej komunikácie
(pohladenie, poklepanie po pleci, facka, udretie,
držanie sa za ruky).
Pohľady môžu dopĺňať, obmieňať verbálnu k. V
prípade, ak niekto napr. pri rozhovore neustále
uhýba pohľadom
stretnutie mu je nepríjemné,
nehovorí pravdu.

13. Verbálna komunikácia

VERBÁLNA KOMUNIKÁCIA
Je vlastne jazyk alebo reč, ktorou sa človek
dorozumieva.
Základom verbálnej komunikácie je slovo (v
hovorenej, písomnej forme).
Vývin reči sa začína vyslovením prvého slova.
Človek ovládajúci príslušný jazyk ho nepoužíva v
komunikácii vždy rovnako, v rozličných
situáciách volí iné verbálne prostriedky a je
prirodzené, že rôzni ľudia používajú ten istý
jazyk rôzne. Schopnosť dorozumieť sa závisí často
od toho, akú slovnú zásobu má komunikant. Nie
je jednoznačné, aká bohatá má byť slovná zásoba
na efektívnu komunikáciu.

14. Podiel jednotlivých zložiek komunikácie

PODIEL JEDNOTLIVÝCH ZLOŽIEK
KOMUNIKÁCIE

15. Typy sociálnych interakcií

TYPY SOCIÁLNYCH INTERAKCIÍ
nezámerné interakcie
zámerné interakcie
Podľa
cieľa, kt. chcú zúčastnené strany
dosiahnuť:
spolupráca- účastníci chcú dosiahnuť rovnaký
cieľ
musia spolupracovať, kooperovať (napr.
pracovný tím na spoločnom projekte)
súťaženie účastníci chcú dosiahnuť rovnaký cieľ
dosiahnuť ho môže len jeden (napr. konkurz na
pracovné miesto)
výmena účastníci chcú dosiahnuť rôzne ciele
musia spolupracovať (napr. jeden účastník chce
predať a druhý chce kúpiť)
konflikt účastníci chcú dosiahnuť rôzne ciele,
dosiahnutý iba jeden z nich (vyjednávanie, boj,
vojna).

16. Sociálny vzťah ako druh sociálnej interakcie

SOCIÁLNY VZŤAH AKO DRUH SOCIÁLNEJ
INTERAKCIE
S niektorými ľuďmi komunikujeme a stretávame
sa oveľa častejšie ako s inými. Sociálna
interakcia sa s nimi pravidelne opakuje a
nadobúda inú, novú kvalitu.
Získavame s týmito ľuďmi skúsenosti na základe
spoločných aktivít, vieme do určitej miery
predpokladať, ako by sa zachovali v rôznych
situáciách, vieme, akú majú povahu a
temperament.
Sociálny vzťah máme s rodičmi, súrodencami,
partnermi, priateľmi, kolegami, susedmi.
Dôležitá pri definovaní sociálneho vzťahu nie je
ani tak kvantita, ale kvalita jednotlivých
sociálnych interakcií.

17. Sociálna sieť

SOCIÁLNA SIEŤ
Súhrn sociálnych vzťahov, ktorými človek
disponuje sa v sociologickej terminológii označuje
pojmom sociálna sieť.
V priebehu života čl. sa sociálna sieť mení
(zmenší, zväčší).
Nápomocná v krízových obdobiach.
Vzťahy v sociálnej sieti: silné vzťahy, slabé
vzťahy.

18. Sociálny kapitál

SOCIÁLNY KAPITÁL
človek má určitú sieť kontaktov, ktoré nemusia
spĺňať podobu kapitálu.
dva typy soc. kapitálu: zväzujúci, premosťujúci.

19. Otázky k ústnej skúške

OTÁZKY K ÚSTNEJ SKÚŠKE
Sociálna interakcia?
Komunikácia ako základ sociálnej interakcie
(zložky komunikácie)?
Sociálna sieť, sociálny kapitál?

20. Referencie

REFERENCIE
ALMÁŠIOVÁ, A. 2012. Sociológia. Ružomberok: Verbum.
131 s. ISBN 978-80-8084-878-1.
JANDOUREK, J. 2003. Úvod do sociologie. Praha: Portál.
231 s. ISBN 80-7178-749-3.
ŽIVČIVOVÁ, E. Základy psychológie. Trenčín: TnUAD.
2011. 119 s. ISBN 978-8075-506-5.