Inteligencia. Čo je inteligencia?

1. Inteligencia

Martin Paľko
Valentyn Kovach
3 LZ

2.

„...Inteligentní ľudia veria, že sa dá veriť len polovici toho, čo
počujú. Veľmi inteligentní vedia, ktorej polovici...“
(George Bernard Shaw)

3. Inteligencia

• ,,Inteligencia je schopnosť myslieť.“ (Koščo,1986)
• Pojem inteligencia je odvodený od latinského slova inteligentia,
čo znamená chápavosť, rozumnosť, súdnosť. V anglickom jazyku
slovo inteligence znamená dôvtip, pochopenie, nápad. Obsah
pojmu inteligencia sa v rozličných psychologických teóriách
vymedzuje rozdielne.

4. Čo je inteligencia?

• Hoci sa pojem inteligencia používa v bežnom živote ako aj odbornej
psychologickej literatúre veľmi často, nemožno ho jednoznačne
všeobecne vymedziť. Vo všeobecnosti sa za kladné prejavy
inteligencie považuje najmä rýchla a správna orientácia v nových
situáciách, ktorá sa zakladá na rýchlom postrehu, správnom
zhodnotení potrebných informácií a na vyvodení správnych záverov.
Ďalej je to všímavosť, chápavosť, logickosť, kritickosť, originálnosť,
schopnosť odhaľovať jemné, skryté, ťažko postrehnuteľné súvislosti a
vzťahy, podobnosti a rozdiely, všestrannosť a schopnosť záujmov,
bohatý slovník a presné stručné vyjadrovanie.
• Inteligencia vyjadruje istú všeobecnú (rozumovú) schopnosť, ktorá je
podkladom na primeranú reakciu v situácií, kde nepostačuje
skúsenosť.
• Opačné prejavy sú znakmi chýbajúcej, respektíve nízkej inteligencie.

5. História merania inteligencie

• V 19. storočí sa objavili prvé pokusy merania inteligencie
meraním reakčných časov (rýchlosť, akou reaguje osoba na
určitý zmyslový podnet). Mysleli si, že inteligencia súvisí s
veľkosťou mozgu. V roku 1905 francúzsky psychológ Alfréd Binet
spolu so svojím spolupracovníkom Theodorom Simonom
vypracovali stupnicu inteligencie (Binet-Simonova inteligenčná
stupnica), aby oddelili menej schopné deti od lepších. Táto
stupnica sa stala základom rozvoja inteligenčných a
psychodiagnostických testov. Zmenu Binet-Simonovej stupnice v
roku 1916 publikoval americký psychológ Lewis M. Terman, ktorý
podal návrh, že individuálny inteligenčný level bude meraný ako
inteligenčný kvocient (IQ).

6. Druhy inteligencie

• Podľa amerického psychológa Howarda Gardnera sa IQ testy
zameriavali iba na logicko-matematický druh inteligencie, a tak
zaviedol ďalšie druhy inteligencie. Druhy inteligencie rozdelil na 7
zložiek: logicko-matematická, jazyková, priestorová, telesnopohybová, hudobná, intrapersonálna a interpersonálna. Ľudia
majú všetky tieto druhy, len každý ich má inak rozvinuté.

7.

1. logicko-matematická: - zahŕňa numerické schopnosti, abstraktné myslenie,
schopnosť logickej analýzy a posudzovania
- z ľudí s týmto druhom inteligencie sú dobrí matematici, vedci, ekonómovia, inžinieri a lekári
2. jazyková: - jedinci sa ľahko vyjadrujú, majú dobrú pamäť na mená,
čísla a dátumy, rýchlo sa učia cudzie jazyky, najlepšie sa
učia písaním, čítaním, počítaním
- sú z nich dobrí spisovatelia, básnici, novinári, učitelia, právnici, filozofi
3. priestorová: - dobre vyvinutá vizuálna pamäť, predstavivosť, orientácia
v mapách a grafoch
- zamestnania: umelec, architekt, inžinier

8.

4. telesno-pohybová: - pohybová pamäť (športy, tanec)
- zamestnania: športovci, herci, stavitelia
5. hudobná: - zahŕňa posluchové schopnosti
(rozoznanie tónov, melódie), cítenie rytmu a hudby
- zamestnania: speváci, hudobníci, dirigenti
6. intrapersonálna - jedinci rozumejú sami sebe, svojim myšlienkam, citom
- majú bohatí vnútorní život
- zamestnania: psychológovia, filozofi, spisovatelia
7. interpersonálna: - dobré medziľudské vzťahy, komunikačné schopnosti
- zamestnania: politici, manažéri, učitelia, obchodníci

9. Inteligenčné testy

• Inteligenčné testy merajú úroveň inteligenčných schopností. IQ testy sa
delia na:
• · verbálne – porozumenie, nájsť zákonitosti radu čísel, riešiť slovné
matematické
úlohy, používať pojmy
• · neverbálne – schopnosť poskladať určitý tvar z kociek, usporiadať
obrázky podľa logického časového sledu, zložiť tvary do uceleného
obrázka
• Tieto testy sú zamerané na logické myslenie, komunikačné schopnosti
a vnímanie. Momentálne citové rozpoloženie môže ovplyvniť výsledok
IQ testu a pre presné zistenie intelektu je potrebné brať IQ test vážne. V
súčasnosti je veľa IQ testov, no len málo z nich určia skutočný výsledok
inteligenčných schopností. Najpresnejšie IQ vie zistiť psychológ.

10. Inteligenčný kvocient (IQ)

• Inteligenčný kvocient (IQ) vyjadruje úroveň inteligenčných
schopností.
• IQ zobrazuje pomer mentálneho veku (rozumovej úrovne
človeka) a fyzického (chronologického) veku.
IQ = (mentálny vek/fyzický vek) x 100

11.

• Všeobecne uznávané stupne celkovej rozumovej vyspelosti (IQ):
• Do 20 idiocia – hlboká duševná zaostalosť
• 20 – 49 imbecilita – ťažká duševná zaostalosť (20-34), stredný stupeň
zaostalosti (35-49)
• 50 – 69 debilita – ľahká duševná zaostalosť
• 70 – 79 hraničné pásmo medzi rozumovou zaostalosťou a normou
• 80 – 89 podpriemerná inteligencia
• 90 – 109 priemerná inteligencia
• 110 – 119 nadpriemerná inteligencia – ľahký nadpriemer
• 120 – 139 vysoká inteligencia – vysoko nadpriemerná
• 140 a viac veľmi vysoká inteligencia – genialita

12.

13. Ďakujeme za pozornosť.