Rečnícky jazykový štýl

1. Rečnícky jazykový štýl

Rečnícky štýl
Funkcie rečníckeho štýlu a jazykové prostriedky
Základné znaky rečníckeho štýlu
Kompozícia
Kvalifikácia útvarov rečníckeho štýlu podľa funkcie
Útvary rečníckeho štýlu

2. Rečníctvo - rétorika

je náuka o vlastnostiach hovoreného prejavu,
náuka o umení hovoriť.
Pochádza zo 6. storočia pred n. l., zrodila sa
v starovekom Grécku, jej základom sú
Aristotelove diela Rétorika a Poetika.
Rímsky rečník Cicero vynikal zase v súdnych
a politických prejavoch.
V stredoveku prevládala forma cirkevného
rečníctva a kazateľstva.
V novodobých demokraciách sa čoraz viac
zdokonaľuje politická reč a príležitostné
rečnícke prejavy.

3. Funkcie rečníckeho štýlu:

Rečnícky štýl je štýlom verejného styku,
jeho funkciou je presviedčať,
vysvetľovať, informovať, komentovať,
agitovať, pôsobiť na city poslucháča.

4. Jazykové prostriedky:

Útvary rečníckeho sú určené širokej
verejnosti. Tomu sa prispôsobuje i výber
jazykových prostriedkov.
Rečnícke útvary nemajú obsahovať presné
dátumy a z cudzích slov sa používajú iba
dostupné, časté cudzie slová, pretože cieľom
rečníckych útvarov je zapôsobiť citovo na
poslucháča, využívajú sa tu výrazové
prostriedky z umeleckého štýlu – epitetá,
metafory, prirovnania.

5. Jazykové prostriedky:

Používa odborné výrazy i výrazové
prostriedky umeleckého štýlu, vyhýba
sa slangu a nárečovým výrazom.
Musí byť zrozumiteľný, sú v ňom kratšie
často neukončené vety i rečnícke
otázky a zvolania.
Dôležitú úlohu tu zohráva prednes.

6. Základné znaky:

a.) ústnosť – ako celok patrí do ústnej
komunikácie. Využíva mimojazykové
prostriedky – mimiku, gestá, situáciu
(udržiava zrakový kontakt, reaguje na
zmenu nálady medzi poslucháčmi atď.)
(rečnícky štýl je vždy ústny)

7.

b.) verejnosť – útvary tohto štýlu sú
venované širokej verejnosti. Tomuto faktu sa
prispôsobuje výber jazykových prostriedkov –
rečník so volí cudzie slová, ktoré sú
všeobecne známe; ak hovorí o počte,
zaokrúhľuje čísla; vyhýba sa presnému
dátumu; vyhýba sa vulgarizmom; používa
kratšiu vetu než odborný štýl, lebo poslucháč
sa k nej nemôže vrátiť, nemôže sa nad ňou
ihneď zamyslieť (sú určené verejnosti)

8.

c.) sugestívnosť – rečník sa snaží zapôsobiť
na city poslucháča, využíva vyjadrovacie
prostriedky umeleckej literatúry; opakuje
slová; viackrát oslovuje poslucháča; robí
vsuvky, odbočenia, aby vťahoval do svojho
prejavu poslucháča; hovorí nadnesene –
s pátosom; stíši alebo zosilní hlas, robí
dramatické pauzy a zdôrazňuje slová; hlavne
v závere prejavu sú priania, výzvy atď.
(snaha zapôsobiť na city poslucháča)

9.

d.) adresnosť – rečnícke útvary majú
kolektívneho príjemcu, len niektoré sú
venované napr. oslave jedného človeka, ale
aj tak je tam prítomná nejaká spoločnosť
(gratulácia, vernisáž); autor sa niekedy
vedome zaraďuje do spoločenstva
poslucháčov (my sme tu nato, aby sme ...)
(rečový prejav môže byť určený osobe alebo
skupine)

10.

e.) názornosť – prednáška využíva
názornosť podobne ako napr. didaktický
výklad (graf, výpočet, portrét atď.)
(názorné predvedenie)

11. Kvalifikácia útvarov rečníckeho štýlu podľa funkcie:

1. agitačno – propagačné prejavy
a reči
2. náučné prejavy
3. príležitostné prejavy

12. 1. agitačno – propagačné prejavy a reči

1. agitačno – propagačné
prejavy a reči
a.) politická reč – parlamentný prejav,
prejav na zjazde strany, agitačný, napr.
predvolebný prejav

13. 1. agitačno – propagačné prejavy a reči

1. agitačno – propagačné
prejavy a reči
b.) súdna reč – napr. reč obžaloby, reč
obhajoby; súdna reč má veľa spoločných
znakov s administratívnym štýlom, celé bloky
textu sa pri takýchto istých príležitostiach
opakujú a vytvára sa klišé – pojednávanie
bolo odročené, obžalovaný sa necíti byť
vinný, uložil obžalovanému trest v dolnej
hranici, súd nenašiel žiadne pochybenie
v posúdení prípadu

14. 1. agitačno – propagačné prejavy a reči

1. agitačno – propagačné
prejavy a reči
c.) cirkevný prejav – kázeň – je
hybridným útvarom, kazateľ vykladá
náboženský text, ale zároveň chce
poslucháča presvedčiť o pravdivosti
svojho učenia, získava ho pre istý
životný štýl atď.

15. 2. náučné prejavy

a.) prednáška
b.) referáty a koreferáty – napr.
politický, vedecký

16. 3. príležitostné prejavy:

l. verejné prejavy:
a.) slávnostný prejav – jubilejný,
spomienkový, gratulačný atď.
b.) rámcový prejav – privítací, záverový,
otvárací, pozdravný atď.
c.) informačný prejav – konferenciersky,
výstraha, rozkaz atď.
ll. rodinné prejavy –sobášny, pohrebný, pri
krste dieťaťa – nemusí sa odohrať len
v úzkom kruhu rodiny, rodinná situácia môže
nastať napr. na obecnom úrade, v kostole

17. Znaky dobrého rečového prejavu:

Krátky (alebo kratší) rozsah než
písomný prejav, aby udržal pozornosť
poslucháčov
Má byť dobre prednesený
Môžeme využiť aj mimojazykové
prostriedky – gestikulácia, mimika,

18. Kompozícia

úvod
jadro
záver

19. Úvod

má byť stručný a pútavý, má upozorniť
poslucháčov, že sa dozvedia niečo zaujímavé
alebo dôležité.
I oslovenie môže priaznivo/nepriaznivo
naladiť poslucháčov. Môže sa v texte
opakovať, pomáha udržiavať kontakt
s poslucháčom
Pre úspešnosť prejavu je dôležitý úvod a
záver. Dobrý rečník ich povie naspamäť.
Úvod označuje cieľ i obsah prejavu a záver
zhrnie obsah.

20. Záver

si treba tiež dôkladne premyslieť, aby
nakoniec nepokazil dojem z prejavu.
Dôležité slová vyslovujeme výraznejšie,
meníme intenzitu hlasu a tempo reči,
robíme pauzu pred a po dôležitých
slovách a vetách.

21. Jadro

V kompozícií jadra je dôraz na vecnom
odôvodňovaní a dokazovaní. Má byť
nadväzné a postupné, názorné,
konkrétne a zrozumiteľné.

22. Útvary rečníckeho štýlu:

Politická reč – najútočnejší útvar rečníckeho
štýlu. Vyvracia argumenty opozície.
Zosmiešňuje, ironizuje. Veľmi kategoricky
uvádza svoje argumenty ako jediné správne.
Všetkými prostriedkami sa snaží upútať
pozornosť poslucháča a získať jeho
sympatie. Výraznejšie ako iný útvar používa
mimiku a gestikuláciu. Častejšie opakuje
oslovenie, aby bolo spojenie s publikom čo
najtesnejšie. Objavuje sa tu i sarkazmus
a irónia no nesmie prekročiť normu slušného
správania.

23.

Slávnostný prejav – jeho cieľom je
zhodnotenie významu nejakej významnej
udalosti alebo akcie. Svojím obsahom
a formou zvyšuje slávnostnosť chvíle.
Rečníkom býva významná osobnosť
verejného, politického života alebo na slovo
vzatý odborník často svetového mena.
Neuvádza veľmi presné informácie, napríklad
presné roky alebo počty. Nesmie byť príliš
rozsiahly a nemá sa čítať. Záver sa často
končí prianím, vyjadrením úcty a vďaky tým,
ktorý spomienkovú slávnosť organizujú.

24.

Prednáška a referát – obidva tieto útvary sa
čítajú. Ich cieľom je poslucháča poučiť
a poskytnúť mu podrobné informácie. Nemajú
byť dlhé. Pri prednáške býva i obrázkový
materiál, modely, nákresy a podobne. Referát
je rozsiahla správa, ktorá podáva priebeh
nejakej činnosti, vypracúva sa písomne ale
prednáša, údaje v ňom majú byť presné
a prehľadné. Jeho prednes je jednoduchý,
bez pátosu, neobsahuje citové jazykové
prostriedky. Mal by mať úvod a záver,
v ktorom sa vysvetlí prečo sa referát podáva
a aký je význam činnosti, o ktorej referujeme.

25.

Spoločenský príhovor – jeho cieľom je
zaujať poslucháčov pre nejakú
myšlienku alebo sa v ich mene vysloviť
o nejakej udalosti. Rečník hovorí v 1.
osobe množného čísla. Príhovor má byť
prednesený sviežo a musí mať spád.

26.

Diskusný príspevok – stretávame sa
s ním na každej pracovnej alebo
slávnostnej schôdzi. Vyjadruje názor
účastníkov schôdze na prerokovávaný
problém.